Leto 2006 - Chorvátsko - 2.časť: Cesta

Seat Altea 1,6i RS-645AT

Cesta do Chorvátska.
Autom to na Jadran, Omišskú, či Makarskú rivieru od nás znamená absolvovať takmer 1000km. Pravidlom pre nás býva absolvovať cestu v noci. Očakávam, že cestovanie v tomto roku by mohlo byť celkom v pohode, nakoľko pribudlo niekoľko kilometrov diaľníc v Maďarsku a niečo sa malo dokončiť aj v Chorvátsku.

Naše skúsenosti z predchádzajúcich ciest sú rôzne. Podarilo sa nám ich absolvovať aj v neuveriteľných dopravných zápchach, kde sme aj ľutovali, že sme vôbec prišli s takýmto nápadom. Vtedy nám cesta trvala cez 24hodín. Preto sme už dopredu plánovali odchod a príchod domov tak, aby sme sa mohli vyhnúť takýmto stresovým situáciam.
V minulosti bol pre mňa postrachom aj prechod Budapešťou. Budapešť a vôbec cele Maďarsko však má veľmi dobré dopravné značenie. Podľa rady nášho priateľa Zola: "Pozerajte dopravné tabule. Ak je potrebné odbočiť, na tabuli nájdete Váš smer (M3,M7) na odbočenie. Ak na tabuli nie je o Vašej dialnici nič, máte ísť rovno!" S týmto pravidlom sme si vystačili vo veľkom množstve úspešných prechodov Budapešťou. Okrem toho je Budapešť aj dopravne veľmi prehľadne postavená, kde jednotlivé diaľnice ako lúče slnka smerujú do centra. Okolo Budapešti ako sústredné kružnice s rôznym polomerom sa ťahajú tzv. ringy. Takže pri nesprávnom odbočení sa dá ľahko vrátiť na pôvodnú trasu.

Mapa Slovensko Chorvátsko

Tento rok som sa tešil na cestu aj z iného dôvodu. Nová verzia môjho navigačného softu, ktorý mám v PDA-čku od českej spoločnosti TRANIS, môj obľúbený PocketKIM už obsahuje aj prvé, jednoduché mapy Maďarska, Chorvátska, Rakúska, či Slovinska. Preto budeme cestu absolvovať aj s GPS navigáciou. Zostava, ktorú používam je PDA Asus MyPAL 730 s bluetooth GPS prijímačom s pamäťou na uloženie cca 10000 bodov.
Podľa GPS navigačného softu sme teda mali absolvovať 960km, s tým, že by to nemalo trvať viac ako 12 hodín. Na cestu vyrážame o 18:00 do Rimavskej Soboty. Tu sme ešte dotankovali pohonné hmoty, ktoré náš oceľový tátoš tak miluje, a ktoré sú pre nás v poslednom období nejako mimoriadne cenovo vysoko (u nás sme tankovali 98-oktánový benzín za 43,20Sk, v Maďarsku za 306Ft, a v Chorvátsku na INA za 8Kn) a nepáči sa nám ani trend, akým ceny pohonných hmôt rastú.
Do Maďarska sme sa dostali cez prechod Šiatorská Bukovinka - Somoskoújfalu. Po zaželaní šťastnej cesty od colníkov, sme si ešte zamenili forinty pri kurze 13Sk - 100Ft. Odnášali sme si "riadny balík" niekoľko desaťtisíc forintov. Na najbližšej benzínke v Salgótarjáne sme si kúpili Dialničnú známku - matricu platnú na 4 dni. Tá nás vyšla na 1520 forintov. Potom sme sa trmácali viac-menej 40km/hod. po ceste do Hatvanu. Tam sme konečne vyšli na diaľnicu M3 a frčali do Budapešti.
Maďari majú povolenú 120km/hod rýchlosť. Je známe, že tachometre v automobiloch ukazuju cca o 10km/hod menej. A ešte vieme, že Maďari pokutujú prekročenie o 10km/hod. Naviac náš GPS prijímač zobrazuje aj aktuálnu okamžitú rýchlosť. Keď sme tieto faktory zvážili a vyhodnotili, vyšlo nám, že beztrestne môžem ísť po diaľnici 140km/hod, podľa ručičky tachometra. Navigačný GPS prijímač mi pritom ukazoval rýchlosť okolo 129km/hod.

Mapa Budapešť

O necelé 3 hodinky od štartu v Hnúšti sme vpálili do Budapešti a mierime, spoliehajúc sa na náš navigačný systém nekompromisne do centra. Doprava poriadne zhustla, ocitáme sa zľava, sprava medzi autami. Na jednej z križovatiek sa nedokážem prepracovať včas na odbočenie, ako mi to odporúča navigačný soft a odkláňam sa z trasy. Mám možnosť si odskúšať kvalitu navigácie nášho pomocníka. Takmer ihneď reaguje na zmenenú situaciu a vypočítava nám novú trasu tak, aby sme s minimálnou stratou prišli do cieľa. Robí nám to cca 3km nečakanú prehliadkovú jazdu po Budapešti, ale v celku v pohode prechádzame po susednom moste cez Dunaj, ako sme to mali naplánované pôvodne, a vraciame sa na trasu.

Budapest

Po pár minutách už vychádzame na M7 a znova zvyšujeme rýchlosť tak, aby nám to na koniec diaľnice pri Siofoku netrvalo viac, ako hodinu.

Jazero Balaton v Madarsku

Medzitým sa nám už šero premieňa na tmu, a tak koniec diaľnice a blízkosť Balatónu identifikujeme nosom, zápach od maďarského jazera Balaton je jednoznačný. Okrem toho už vidno tradičné svetelné kužele, ktoré križujú nočnú oblohu Balatónu.
Okolo Balatónu sme sa vždy motali neuveriteľne dlho. Bola tam štyridsiatka, ale ani tá sa nedala dodržať, lebo takmer na každom prechode pre chodcov sme museli dať prednosť chodcom. Tento rok nám však maďari nachystali prekvapko v podobe nového úseku diaľnice. Zo Siofoku sme síce zišli na starú E71 ale po pár kilometroch sme sa už šinuli po novučičkom asfalte otvorenej diaľnice. Diaľnica nás doviedla až k hraničnému prechodu Letenye. Ďakujeme za ňu, susedia Maďari. To už sme mali za sebou necelých šesť hodín cesty. Po krátkom oddychu na Goričane, dotankovaní na plnú nádrž a vypustení telesných tekutín sme štartovali ďalej.

Nočný Zágreb

Na "cestarine", mýtnici sme si prevzali lístok, za ktorý sme pred Záhrebom vycálovali 36Kn. Okolo Záhrebu nie je dialnica spoplatnená. Pekný bol pohľad na nočný Záhreb. V Záhrebe sa ku nám pridali aj turisti zo Slovinska, Rakúska a cesta bola ihneď zaplnenejšia. Na ďalšej cestarine za Záhrebom sme si prevzali nový lístok. Za ten zaplatíme až pri výjazde v Dugopolji pri Splite. Za tento úsek sme zaplatili Chorvátom 157Kn. S cestou po chorvátskym diaľniciach sme museli konštatovať aj novú kultúru cestovania. Približne každých 35-40km je vybudované odpočívadlo, resp. odmorište - po chorvatsky. Často je spojené s benzínovou pumpou, toaletou, ale videli sme aj odpočívadla z detským ihriskom.

Tunel Mala Kapela

Okolo 1:30 hod po polnoci sme na poslednom odpočívadle pred tunelom Malá kapela. Je to najdlhší tunel v Chorvátsku a meria 5780m. Ešte stále nie je pre nejaké stavebné problémy plne funkčný a stáva sa často úzkym hrdlom dopravnej tepny. Tu sa ukladáme na drobný odpočinok. Zobúdzame sa ráno okolo 5:00 hod. za hluku baviacich sa českých turistov na detskom ihrisku. Po krátkom občerstvení štartujeme ďalej.

Výjazd z dialnice Dugopolje

Po prejdení tunela "Malá kapela" nás ešte čakajú necelé 3 hodiny cesty po výjazd (Dugopolje) na diaľničný privádzač pri Splite a na pobrežnú magistrálu smerujúcu na Omiš a Makarskú rivieru.
Používame "rovnakú taktiku" ako v Maďarsku, rýchlosť udržiavam ručičkou pri značke 150km na tachometri, čo je zhruba 139km podľa GPS navigátora. Niekde okolo Zadaru po slovách visiacich vo vzduchu "Sézam, otvor sa!" konečne sa nám otvorí panoráma Jadranu a vidíme aj po prvýkrát Jadranské more.
Po výjazde z diaľnice cesta pobrežím od Splitu do Omišu je po našej pravej strane lemovaná krásnym jadranským pobrežím, ktorého pláže sa už začínajú pomaly zapĺňať. My sa zatiaľ predierame dopravnou špičkou, ktorá sa rozplýva v Omiši po prechode rieky Cetiny. To nám už do cieľa v Nemire zostávajú ostatné 4km.

Komentáre

Ďalšie fotografie viažúce sa k tejto problematike nájdete v našej galérii.