Richard Šutta

Richard Šutta

Bola raz malá, malá hviezdička a tá sa rozžiarila 30. apríla 1987 v skorých ranných hodinách. Tou hviezdičkou bol malý Riško. Uprel svoje modré očká najskôr na mamku, potom na ocka. O pár dní si ho hrdí a šťastní rodičia priniesli domov, kde ho čakala malá sestrička Anička. Chvíľu sa na neho pozerala ako si kopká nožičkami, potom sa otočila, odbehla do svojej izby a vrátila sa zvierajúc v maličkej rúčke svoje papučky. „Obuj mu, nech mu nie je zimka.“ Také boli prvé chvíle spoločného života rodiny Šuttovcov.
Riško rástol, ohníčky v očiach sa mu rozpaľovali vždy keď spoznal niečo nové.

Do základnej školy začal chodiť v roku 1993, prvé písmenká, slová, vety a násobilku zdolával s úsmevom na tvári. Keď prišiel čas rozhodnúť sa ako ďalej v živote, nebolo to ľahké. Zaujímal sa o všetko, o slovenčinu či prírodu, techniku alebo šport. Rozhodol sa pre štúdium na Gymnáziu Mateja Hrebendu v Hnúšti. Na pár dní sa sústredil na prípravu na prijímacie pohovory, a opäť zažiaril, keď v rukách držal rozhodnutie o prijatí na štúdium. A tak od 1. septembra 2002 si začal získavať srdcia nových pedagógov. Prišli noví kamaráti, nové priateľstvá, nové lásky, ale aj nové skúsenosti a povinnosti. Rok za rokom plynul a zrazu tu bola stužková. Potom maturita a malá hviezda opäť zažiarila. Vybral si predmety, ktoré mal rád a ukázal celému svetu, že jeho voľba bola správna. Možno si niekto pomyslel, že mal šťastie, ale veď šťastie praje pripraveným. Prišlo pár sladkých dní oddychu a znovu prijímacie skúšky. Tentokrát už vedel kam chce ísť ďalej študovať. Mal rád angličtinu a šport a preto sa rozhodol pre štúdium na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici, Fakulte humanitných vied v študijnom programe anglický jazyk a literatúra a telesná výchova. Talentové skúšky z telesnej výchovy boli prvou skúškou. Zdolal ju, veď bol športovec telom i dušou. A písomné skúšky z anglického jazyka? Pozeral filmy, surfoval po internete a tak sa snažil získať čo najviac. Stačilo to. V celkovom poradí uchádzačov bol štvrtý a opäť prijatý. Tam mali viesť jeho ďalšie kroky týchto dní.
Mal však aj iné lásky, záujmy a záľuby. Mal rád prírodu. V základnej škole prostredníctvom cykloturistického krúžku prebrázdil celú okolitú prírodu. Mal rád lesy, lúky, rieky. Ako malý si ich vychutnával a ako starší sa venoval ich ochrane. Pri výbere práce na stredoškolskú odbornú činnosť sa rozhodol pre tému ochrany prírody. Odbornými konzultantmi pri spracovaní práce mu boli členovia hnutia Greenpeace. Ich práca ho zaujala a oslovila.
Bol rybárom. Malým, neposedným, čo stále chcel hádzať blyskáč do vody. Nebol len osamelým lovcom, ale rád sa postavil k boju celého tímu vo volejbalovom oddieli v Hnúšti. S volejbalom začal už ako gymnazista a približne po roku tréningov ho tréner postavil na palubovku za mesto Hnúšťa. Jeho prvými súpermi boli volejbalisti z Veľkého Krtíša.
Postupne ako rástol, sánky vymenil za lyže, lyže za snowboard, bicykel za motorku. Prišla nová láska, nová vášeň, vášeň motorková. Hneď ako mal 15 rokov si spravil vodičský preukaz na malý motocykel. Venoval sa mu v každej voľnej chvíľke. Stále ho čistil, rozoberal a zdokonaľoval. Znovu ho vymieňal za väčší a silnejší. Poznal každú internetovú stránku o motorkách a motorkároch. Až jedného dňa si kúpil poslednú motorku. Žiaril šťastím, splnil sa mu veľký sen. No cudzia ruka zasiahla do jeho knihy života, cudzia nepozornosť spôsobila, že nemôže si ďalej vychutnávať to čo mal najradšej - život, priateľstvo, lásky...

Od 12. augusta 2006 bojoval so svojím zranením, 21 krutých dní tíško spal, a opäť je tu
1. september.
Richard už nepôjde do školy, nepôjde domov. Ostane. Ostane v našich spomienkach, v našich snoch. Každý z nás ho poznal svojim spôsobom a každý z nás si ho bude pamätať. Mal nás rád a chcel byť s nami, preto na neho nezabudneme. Nezabudne na neho mamka, na jeho večné „Mami vieš čo?“, nezabudne na neho ocko, na jeho večné „Oci môžem?“, nezabudne na neho sestrička Anička, na jeho večné „Ani povedz našim“. Nezabudne na neho starká ani starký a nikto kto ho poznal, nezabudne.
Nebol ničím výnimočný, neobjavil novú hviezdu, nevynašiel atóm, ale bol obyčajným človekom. Človekom, ktorý mal rád, vedel čo chce a chcel žiť!

Komentáre

Po nehode uviedol túto informáciu na motorkársky portal aj malyjozko. Celý čas Rišovi motorkári fandili a držali palce, viď. Motoride.sk a tu odkaz jeho mamy všetkým motorkárom.

Je jedno kto som...ale viem dost vela o nehode,ktora sa Richardovi stala..je mi to velmi luto,ale zda sa mi nelogicke vyvolat taku diskusiu na nete, ked ludia, ktori tam vkladali prispevky nevedia v podstate o nehode nic...
Je smutne ked vyhasne ludsky zivot..ale je smutne, ak sam clovek si svoj zivot nevazi a riskuje, ze on pride..tu nie je na vine zena-vodicka..tu je na vine nieco uplne ine...ale chybu by bolo asi hladat trosku skor..
A vdaka Bohu, ze vinou nezodpovedneho cloveka nevyhasol zivot inych ludi!

Som poriadne pohoršený tvojimi slovami ku Richardovej nehode - dnes sa Ti na Tvoje slová myslím dostatočne vyjadrila moja manželka - Richardova mamka. No nedá aj mne reagovať, v podstate len na jednu vec. Píšeš o vine a nevine a že nie je na vine žena -vodička a že ty vieš o Richardovej nehode viac. Až je to tak a si taký vševedko, tak vieš určite aj to že nehodu nespôsobila žena vodička, ale jen manžel - vodič. Vedel si takýto malý detail? Asi nie. Potom ako môžeš vedieť iné - nie menej dôležité veci okolo nehody. Vieš že takýmito slovami ubližuješ???
Ešte raz - vyšetrovanie je ukončené a obvinený je vodič osobného auta. Podaj túto informáciu ďalej a nabudúce sa neschovávaj za prívlastok "anonym". Buď chlap a svoje názory prezentuj tak, aby sa dalo o nich normálne diskutovať. Ale to asi nedokážeš. Pod menom "anonym" je to však ľahšie však??? Prepáč - je mi ťa ľúto...
Richardov otec.

Dobrý deň ANONYM,

som Richardova mama a Tvoje slová ma veľmi prekvapili. Bola by som rada keby si prišiel za mnou a do očí mi porozprával ako si môj syn nevážil svoj život a podľa Tvojich slov hazardoval aj so životmi iných. Keď tvrdíš, že chybu treba hľadať niekde inde tak asi aj vo mne a písať niečo anonymne je ľahké ale povedať do očí alebo na súde je už niečo zodpovedné. Stále hľadám svedkov nehody a Ty anonym môžeš ním byť tiež. Poznala som svojho syna ako mama, ak si ho poznal ináč príď a rozprávaj. Ak si myslíš, že chlapec, ktorý má rád motorky a ide po hlavnej ceste robí chyby, tak bráň tých, ktorých obhajuješ. Nechcem písať o vine a nevine týkajúcej sa havárije, pretože celá vec ešte nie je právne ukončená. Ako som sľúbila na motoride, vrátim sa k tomu, keď na to príde čas. Ale žiadam Ťa ANONYM ešte raz verejne pred všetkými, pred ktorými si pošpinil Riškove meno príď za mnou alebo sa podpíš ja prídem za Tebou.
Riškova mama - Anna Šuttová

dobry den,

nechcem tu jatrit rany ani sudit,len postreh zo vcerajsieho dna, siel som autom na Sturec a zasol som co sa tam dialo za plnej premavky, motorkari tam lieyali hore dole ako sialeni , tesne pred vrcholom Maly Sturec sa asi 100 m predo mnou vysypal jeden a vyletel do prachu mimo cestu

pripadal som si ako na motoringu a nie na pozemnej komunikacii

je to absolutne nezodpovedne a protizakonne, ohrozovali seba aj mna

pretekat sa ma na pretekoch a nie na ceste za plnej premavky

myslim ze tie zapalene sviecky a krize hovoria za vsetko

preco takto hazarduju nevazia si zivot? a potom sa hladaju vinnici ked je uz neskoro !

Riško mal na internete svoju fotogalériu na azet-e. Z fotiek, ktoré si tam nahral, sme niektoré prebrali do našej fotogalérie. Nájdete ich tu.

Hezký večeř přeji,
náhodou jsem se dostala na Vaše stránky, na odkaz o tragické nehodě Vašeho syna, přečetla si nádhernej popis narození Vašeho syna, jeho cestu za studiem, sportem, koníčky a teď tady řvu jak malá holka, je mi moc líto, co se Rišovi stalo :-((((((((( Nádherná fotka, nejspíš maturitní to ještě vše umocňuje. Ale proč to píšu, protože mě neuvěřitelně vytočil příspěvek kokota anonyma, to snad není člověk, ale hyena. Jak si může dovolit něco takového napsat? Anonyme, jsi ubohý odporný srab, místo, abys vzpomněl na chalana, kterému vzala jeho mladý život chyba druhé osoby, urážíš jeho, jeho rodiče, rodinu. Zamysli se nad sebou, všechno zlé co v životě uděláš se Ti jednou vrátí. Pavlína

Ahoj, chtěla bych Vám popřát upřimnou soustrast. Je to hrozné co se Ríšovi stalo, velmi mě to zarmoutilo, protože jsem se to dozvěděla teprve nedávno. Jen jsem chtěla říc , že jsem Ríšu měla velmi ráda a že na něj nikdy nezapomenu!! ještě k tomu anonymu: vůbec nepřemýšlíš co píšeš! raději se nad tím zamysli a představ si kdyby se něco takového stalo tobě!asi máš srdce z kamene! Sbohem Ríšo. Barča

Pošepkaj mi bozkom na pery, že ma lúbiš, napíš mi slzou na srdce, že po mne túžiš. Pošli mi láska krátký sen, veď vieš že ťa milujem. . . . .
I když už utekla spousta let, nikdy na Tebe nezapomenu, na Tebe a na naše krásné Řecko po vašem Grécko 2005.