Chorvátsko 2007 - 1. časť: Cesta na Jadran

Naše letné kroky aj v roku 2007 smerovali k Jadranu, na naše obľúbené miesta v Dalmácii - Omišskú riviéru. Vzhľadom na to, že príjazdové trasy v hlavnej turistickej sezóne sú na niektorých úsekoch značne preplnené a vznikajú dopravné zápchy (gužvy - ako vravia Chorváti), museli sme pri našom rozhodovaní o ceste zohľadniť aj túto skutočnosť. Naplánovali sme cestu tak, aby sme sa vyhli hlavnej výmene turistov cez víkend.
Z Hnúšte odchádzame 20. júla v piatok večer o 20:00. Mierime do Rimavskej Soboty, kde ešte dotankujeme plnú nádrž (Benzín 95 - 37,80Skk/l). Popoludní, ešte keď sme dobaľovali a bežali nám počítače, dorazila notifikácia, že na námestí v Rimavskej Sobote bola založená GC14FDJ Rimavská sobota - námestie. Nemohli sme si teda nechať újsť príležitosť na zisk FTF a tak sme sa ešte zastavili aj pri zbytkoch gotického kostola na námestí v Rimavskej Sobote.

Nájsť nádobku a zalogovať sa - to bola otázka chvíľky a už štartujeme k hranici. Čaká nás takmer 1000km prevažne nočných ciest. Celý deň teplota vytrvalo držala cez 35 stupňov Celzia, po súmraku je všetko rozpálené a stále je vonku cez 28 stupňov. Pred deviatou večer prichádzame na hraničný prechod Somoska. Po krátkom zastavení pri colníkoch pokračujeme ďalej do Salgotariánu, kde si na benzínke kupujeme diaľničnú známku na 4 dni (matrica - vignette).
Z mesta mierime na maďarskú diaľnicu do Hatvanu.

Prvú malú zastávku máme naplánovanú neďaleko maďarskej obce Tar, kde si chceme obzrieť nezvyčajné - na naše pomery, ale zaujímavé miesto - budhistický chrám. Pred pár rokmi ho dokonca navštívil aj sám dalajláma.
Prezreli sme si celý areál, poobdivovali mníchov. Náš Petrík sa zoznámil aj s budhistickým psom :-). Potom sme pohľadali geocache, ktorá sa viaže k tomuto miestu. O 21:15 sme takmer za tmy zalogovali nález a opäť sadáme do auta. Od minulého leta sú na tomto úseku dokončené cesty a tak celkom plynule normálnou cestovnou rýchlosťou prichádzame na vjazd diaľnice M3 v Hatvane.
Po niekoľkých desiatkách minút vchádzame do nočnej, vysvietenej Budapešti.

V minulosti obávaný prechod cez mesto má s pomocou navigačného systému pohodový priebeh. Dokonca nás navigačný systém včas upozorňuje aj na stanovištia stacionárných radarov a tak môžeme rýchlosť v predstihu korigovať na prijateľnú úroveň.
Po výjazde z Budapešti sa dostávame na diaľnicu M7. Tá nás dovedie k maďarskému moru - Balatonu. Za Siofokom opúšťame diaľnicu M7 a niekoľko kilometrov ideme po obyčajnej E65/E71 ceste. Nasleduje ďalší, niekoľkokilometrový úsek po diaľnici okolo Balatonu. Tu zchádzame na cestu E65. Za Nagykanizsou vychádzame na diaľnicu M7 a okolo polnoci prichádzame na hraničný priechod Letenye-Goričan.
Na chorvátskej strane si dávame technickú a hygienickú prestávku. Po občerstvení i kávičke z termosky dopĺňame aj palivo (8Kn/l) na benzínke INA.
Zoznamujeme sa aj so sympatickou rodinou z Liptovského Mikuláša, ktorí parkujú vedľa nás. Ich cesta vedie na ostrov neďaleko Zadaru. Odchádzajú pred nami so slovami: "A režeme ďalej...".
Po jednej hodine v noci vychádzame na prvý úsek chorvátskej diaľnice, ktorý nas privedie na začiatok Záhrebu. Cestou registrujeme, že už máme polovicu cesty za sebou. Za spoplatnený úsek pri opustení autocesty zaplatíme 36Kn. Teplota vonku ani po polnoci neklesá pod 25 stupňov Celzia.

Blížime sa k vstupu na ďalší dialničný úsek Lučko, ktorý bude určite plný, nakoľko sa tú spájajú všetky dialnice, ktoré privádzajú turistov na Jadran. Náš predpoklad je pravdivý. Odbavuje sa na 10 stanovištiach, ale aj tak si musíme chvíľu postáť v kolóne, kým príde na nás rad. Po výjazde na diaľnicu, až takmer po Karlovac je cesta úplne plná, ide sa v dvoch pruhoch auto za autom aj napriek tomu, že už je hodne po druhej hodine po polnoci. Až keď odbočíme v Bosiljeve na Split tak sa nám trošku vyčistí aj cesta.
Od Bosiljeva putujeme až k odpočívadlu (odmorište) pred najdlhším tunelom na tomto úseku diaľnice - Malá Kapela.

Nie je dôvod sa ponáhľať ďalej a tak si k vôli bezpečnosti doprajeme chvíľu oddychu a trošku spánku aj pre unaveného vodiča. Po krátkom osviežujúcom spánku sa preberáme. Je 6:28 a Malá Kapela je po dopravnej zápche! Už sú tam aj chorvátski policajti a začínajú regulovať dopravu. Pomaly sa začína kolóna áut skracovať a kým si urobíme rannú hygienu je tunel plynule prejazdný. Môžeme pokračovať. Chlapci ešte dospávajú,

ale my začíname s oblúkom na pobrežie a už sa nám otvára panoráma okolo Zadaru.

Výjazd na Zadar míňame, autocesta vedie vnútrozemím a postupne prechádzame okolo výjazdov na Biograd, Šibeník, Trogir a blížime sa k Dugopolju. Diaľnica pokračuje ďalej na Makarskú, Chorváti oproti minulému roku sprístupnili ďalší úsek až na Šestanovac.

My však po zaplatení 157Kn opúšťame diaľnicu a diaľničným privádzačom mierime do Splitu. Otvára sa nám nádherný výhľad na mesto. Krajom Splitu smerujeme na Omiš a Staniči - náš cieľ.
Navigačný systém v aute by si želal, aby sme za Splitom odbočili na Žrnovac. My ho však nepočúvame a ideme po Jadranskej magistrále. Náša svôjvoľa je však už v najbližšom letovisku Dugi Rat potrestaná a ostávame trčať v dopravnej zápche. Postupujeme vpred veľmi pomaly a po ďalšej hodine sa dostávame do centra Omišu. Cestou sa ešte zastavujeme v Nemire, kde by sme chceli od Zeljkovicovcov kľúce od nášho dovolenkového sídla v Staniči.
V Nemire nikto nie je doma a tak voláme Alenke na mobil. Ozýva sa nám z pôrodnice v Splite. S radosťou sa dozvedáme, že ich rodinka sa rozrástla o malého Tomislava. Alenka nám posiela oproti Ivana, ktorý je momentálne práve v Staniči.
O chvíľu prichádza Ivan, gratulujeme mu k novému synovi a odchádzame spoločne do nášho nového dočasného chorvátskeho domova.