Sára - čierny labradorský retriever sa má čulo k svetu. Preto sme sa rozhodli, že Sára bude na výlety cestovať s nami.

Na to potrebuje identifikáciu - RFID čip a pas.

9. marca 2010 dala v mestskom rozhlase vyhlásiť mestská polícia v našom meste, že sa hľadá adopcia pre malé, ledva trojmesačné šteniatko čierneho labradorského retrievera. Šteniatko bolo predmetom nevhodného darčeka pre staršiu pani - dôchodkyňu. Sučka labradora dostala pred utratením poslednú šancu.

...wikipedia

Čas neúprosne beží a naša Fatima má už deväť mesiacov. Konečne sa nám vidí, že už sa dostáva zo štádia hravého šteňaťa, ktoré nám zúbkami uštedrilo dostatok záznamov na rukách a nohách.

Je to už rozumný havko s nekonečnou energiou a vytrvalosťou.

Zimu si užíva a nezaskočili ju ani najväčšie tohtoročné mrazy. Možno aj vďaka pestej strave.

Našu túru začíname od motorestu Čertovica. Je to horské sedlo, ktoré leží v Nízkych Tatrách a oddeľuje dva regióny - Liptov a Horehronie. Našim cieľom je Ďumbier - najvyšší vrchol Nízkych Tatier (2043m) v hlavnom hrebeni medzi Krúpovou hoľou (1927m) a Králičkou (1785m). Na severe sa javí ako mohutný vysokohorský masív, spadajúci vyše 500m vysokými stenami, piliermi a žľabmi do ľadovcových kotlov. Mierne južné svahy pokrývajú polia žulových balvanov.

V sobotu ráno o 8:00 h sme vycestovali na dlhú cestu, asi 1300 km do turistami navštevovanej krajiny - Grécka.
Cestovali sme v poschodovom autobuse, ktorý bol vybavený klimatizáciou. Asi po dvoch hodinách cesty sme si oddýchli na maďarskom odpočívadle, kde sa nám pokazil autobus.Našťastie to nebolo nič vážne a my sme mohli cestovať ďalej. Naša trasa smerovala cez Maďarsko, Srbsko, Macedónsko a Grécko. Počas cesty si každý našiel nejakú zábavku: počúvanie hudby, sledovanie krajiny, karty, pozeranie filmov, ktoré nám púštali alebo spanie.

Dnes, t.j. 20. júna 2009 sme privítali nového člena našej domácnosti. Je to stafordšírsky teriér, resp. v našom prípade skôr teriérka Fatima.

Stužková? Let´s dance? Ani jedno, ani druhé, ale Venčeková slávnosť. Všetko sa to začalo už v marci nácvikmi ôsmakov a deviatakov zo Základnej školy Nábrežie Rimavy v Hnúšti pod odborným vedením tancmajstra, pána Schwartza.

Jedným z tých deviatakov je aj náš syn Pavel. No a čo sa za tri mesiace v tanečnej škole naučil, sme šli pozrieť 31. mája 2009.

Slávnosť sa konala v kultúrnom dome v Rimavskom Brezove. Generálku o pol štvrtej bol pozrieť aj krstný otec Jozef s celou rodinou, a samozrejme aj brat tancujúceho – Jakub. My, rodičia, sme sa zatiaľ doma fintili.

Tento víkend sa našim mestom prehnala búrka. Zaujímavé bolo sledovať blesky, ktoré ju sprevádzali. Väčšinou po záblesku sa rozžiarila na okamih obloha, chýbali charakteristické svetelné "rebríky", kľukatiace sa k zemi. Vybral som fotoaparát a namieril na oblohu. Aké bolo moje prekvapenie, keď som si pozrel niektoré zábery.